Stalo sa peknou tradíciou, že jednotlivé ročníky národných leteckých dní boli vždy venované pamiatke veľkých osobností či významných udalostí našej vojenskej či leteckej histórie. Tak tomu je i pri 4. národných leteckých dňoch, v rámci ktorých by sme si chceli pripomenúť 65. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, 130. výročie narodenia gen. M.R. Štefánika a osobnosť generálmajora in memoriam Otta Smika. Myslíme si, že pamiatke tejto osobnosti sme z hľadiska poznávania našej histórie ešte veľa dlžní. Pripomeňme si, kto bol Otto Smik.
Už osem rokov nesie letecká základňa na Sliači čestný názov „Letecká základňa generálmajora Otta Smika“, ktorý jej dňa 28. augusta 2002, vďaka silným historickým spojitostiam, zapožičal prezident SR.
Generálmajor Otto Smik patril medzi piatich najúspešnejších československých pilotov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali u viacerých jednotiek Royal Air Force. Narodil sa 20. januára 1922 v Boržomi na Kaukaze. Jeho otec, Rudolf Smik, vojak rakúsko-uhorskej armády slovenského pôvodu, sa tam oženil s Antoninou Davydovovou, dcérou ruského dôstojníka. V roku 1934 sa rodina presťahovala na Slovensko a istý čas bývali u rodiny Ferjenčíkovcov v Sliači (Hájniky) v blízkosti letiska Tri duby. Neskôr sa usadili v Bratislave.
Civilné vzdelanie ukončil na súkromnej Obchodnej škole v Bratislave (1937 – 1939). Po jej skončení pôsobil ako úradník na Ústrednom riaditeľstve slovenských elektrární v Bratislave. Do odchodu do čs. zahraničného odboja absolvoval základný, pokračovací aj zdokonaľovací plachtársky výcvik. Do odboja odišiel 18. 3. 1940, keď ilegálne prekročil slovensko-maďarskú hranicu. Po príchode do Budapešti sa prihlásil na francúzskom konzuláte, kde ho vybavili falošnými dokladmi na ďalšiu cestu. Do Francúzska sa dostal po strastiplnej ceste cez Juhosláviu, Grécko, Turecko a Libanon. Poslednú etapu cesty absolvoval na lodi Mariette Pacha, ktorá ho dopravila do francúzskeho prístavu Marseille. Dňa 3. 6. 1940 Smika prezentovali ako vojaka v Náhradnom telese čs. letectva v Agde. Vojenský letecký výcvik však pre kapituláciu Francúzska neabsolvoval. Francúzsko opustil 24. 6. 1940 na britskej nákladnej lodi Apapa z prístavu Port Vendres. Loď so Smikom na palube doplávala do prístavu v Liverpoole 7. 7. 1940.
Do zväzku RAF VR ho prijali dňa 24. 7. 1940 s najnižšou hodnosťou AC 2. Od 17. 7. 1940 bol príslušníkom čs. let. depotu v Cosforde, kde ho 13. 3. 1941 zaradili medzi pilotných elévov v hodnosti LAC. Smik najskôr absolvoval všeobecný letecký prijímač v rámci 1. RW na leteckej základni Babbacombe (3. 5. 1941 – 28. 6. 1941). Potom pokračoval vo výcviku v kurze leteckej teórie v 4. ITW (No. 4 Initial Training Wing) v Paigntone (28. 6. – 3. 9. 1941), v elementárnom pilotnom výcviku v 3. EFTS (No. 3 Elementary Flying Training School) vo Watchfielde (3. 9. – 29. 11. 1941) a udržiavacom pilotnom výcviku v 29. EFTS v Clyffe Parku (29. 11. – 27. 12. 1941). Po výcviku vo Veľkej Británii bol s ďalšou skupinou čs. letcov odoslaný do Kanady, kde v čase od 5. 1. – 18. 7. 1942 absolvoval pokračovací pilotný výcvik v 39. SFTS (No. 39 Service Flying Training School) vo Swift Current. Po návrate do Veľkej Británie ho zaradili do zdokonaľovacieho nadstavbového štúdia v 5. (P) AFU [No. 5 (Pilot) Advanced Flying Unit] v Ternhille, ktorý absolvoval v od 1. 9. do 16. 10. 1942. Záverečný výcvik pred odoslaním k bojovej leteckej jednotke vykonal v 61. OTU (Operational Training Unit) v Rednale v čase od 16. 10. 1942 do 5. 1. 1943. Smika po celé obdobie výcviku jeho nadriadení hodnotili ako nadpriemerného pilota. Z tohto dôvodu ho už počas výcviku povýšili najskôr do najnižšej britskej dôstojníckej hodnosti P/O (22. 5. 1942), potom do hodnosti F/O ( 25. 11. 1942). Je určitou zaujímavosťou, že hodnostný postup v rámci RAF VR nekorešpondoval s jeho hodnostným postupom v čs. armáde (des. – 15. 11. 1941; čat. – 15. 8. 1942, rtn. – 28. 10. 1942).
Smikovou prvou bojovou leteckou jednotkou sa stala 312. čs. stíhacia peruť (5. 1. 1943). Odtiaľto ho po dvoch dňoch prevelili k 310. čs. stíhacej peruti, kde sa však stretol s negatívnymi postojmi časti leteckého personálu jednotky, a to vzhľadom na spôsob dosiahnutia dôstojníckej hodnosti, ktorú si podľa poddôstojníkov nezaslúžil, pretože ju nemal „podloženú“ bojovou činnosťou. Vzhľadom na tento postoj bol 15. 1. 1943 na vlastnú žiadosť premiestnený z 310. čs. stíhacej perute k britskej 131. stíhacej peruti (County of Kent). Z tejto jednotky ho dňom 2. 3. 1943 premiestnili k 122. stíhacej peruti (Bombay), ktorá na strojoch Spitfire Mk. IX podnikala útočné akcie nad okupovanú Európu. Smika, po odchode 122. stíhacej perute na tzv. odpočinok, 18. 5. 1943 premiestnili k 222. stíhacej peruti (Natal). Počas svojho prvého operačného turnusu potvrdil svoj neobyčajný talent a schopnosti stíhacieho letca. V čase od 25. 1. do 18. 10. 1943, keď turnus úspešne ukončil, vykonal 176 bojových letov, z tohto 135 nad nepriateľským územím, s celkovým časom 242,5 operačnej hodiny. Pri týchto letoch zostrelil 6 ½ nepriateľských lietadiel. Ďalšie 2 zostrelil pravdepodobne a 3 poškodil. Taktiež zničil 3 lokomotívy a 1 delostrelecké palebné postavenie. V tom čase jeho úspechy ohodnotili aj udelením piatich čs. vojnových krížov 1939 a britským vyznamenaním DFC (Distinguished Flying Cross). 28. 10. 1943 ho ako najúspešnejšieho čs. stíhacieho letca roku 1943 povýšili do hodnosti ppor. čs. armády. V rámci predpísaného odpočinku absolvoval kurz streleckých inštruktorov pri CGS (Central Gunnery School) v Sutton Bridge (1. 11. – 12. 12. 1943), ktorý ukončil s vynikajúcim hodnotením. Potom počas ďalších 4 mesiacov vykonával funkciu streleckého inštruktora v 12. APC (No. 12 Armament Practice Camp) v Llanbedr vo Walese.
Do operačnej služby sa vrátil 15. 3. 1944, keď ho pridelili 134. čs. stíhaciemu krídlu. V rámci čs. wingu sa zúčastnil bojov počas invázie spojeneckých vojsk do Normandie. Počas invázie vykonal 26 bojových letov v trvaní 48 operačných hodín, pri ktorých zostrelil 2 ½ nepriateľského lietadla. Smik, po vyňatí čs. wingu z 2nd TAF (Tactical Air Force) a zaradení do ADGB (Air Defence of Great Britain) – z dôvodu nedostatočných personálnych záloh čs. leteckého personálu – 8. 7. 1944 zničil 3 bezpilotné strely V-1 počas jedného bojového letu. Po rozpustení čs. stíhacieho wingu (k 12. 7. 1944) a odoslaní jednotlivých perutí na odpočinok Smika 11. 7. 1944 premiestnili k 312. čs. stíhacej peruti, kde prevzal velenie „B“ letky a zároveň ho povýšili do hodnosti F/Lt. Piloti perute v tomto období vykonávali ozbrojený prieskum, ako aj útočné akcie nad morom aj pevninou, útočili na nepriateľské námorné a riečne lode. V menšej miere poskytovali ochranu spojeneckým bombardovacím zväzom počas ich letov nad územie okupované Nemeckom. Smika 25. 8. 1944 pri operačnom lete nad okupovaným Holandskom zostrelilo nemecké protilietadlové delostrelectvo v blízkosti letiska Gilze Rijen. Podarilo sa mu núdzovo pristáť pri obci Prinsebeek. Za pomoci miestnych vlastencov sa po dramatických udalostiach dostal po prechode nemecko-americkej línie frontu 26. 10. 1944 na územie oslobodené americkou armádou v priestore Zundert. 29. 10. 1944 ho letecky presunuli z Antverp do Londýna. Velenie RAF, vychádzajúc z výsledkov jeho bojovej činnosti a berúc do úvahy jeho nespochybniteľné veliteľské schopnosti, 13. 11. 1944 povýšilo Smika do hodnosti S/Ldr a zároveň ho menovalo do funkcie veliteľa britskej 127. stíhacej perute. Táto letecká peruť v uvedenom období vojny operovala z letiska B-60 pri Grimbergene. Jej úlohou bolo poskytovať leteckú podporu britským jednotkám bojujúcim v Holandsku.
28. 11. 1944 sa skončila frontová cesta O. Smika, keď ho nemecké protilietadlové delostrelectvo zostrelilo pri útoku na dôležité železničné zoradište v Zwolle. Smik sa so svojím strojom zrútil v blízkosti farmy Blooksteed pri obci Ittersum. Vzhľadom na nemecké pochybnosti o jeho identite Smika 30. 11. 1944 pochovali ako „neznámeho Angličana“ na cintoríne De Kranenburg pri Zwolle.
V roku 1951 ho vzhľadom na zámenu s belgickým príslušníkom jeho letky F/O H. L. J. M. Taymansom, ktorý taktiež zahynul počas toho istého bojového letu 28. 11. 1944, Smika pochovali pod menom belgického letca na cintoríne Brussel-Évere. Lietadlo belgického pilota, ktoré havarovalo v bahnitej priekope pri železničnej trati Kampen – Zwolle, vyzdvihli až 12. 5. 1965. Na základe identifikácie pozostatkov letca sa preukázalo, že ide o F/O H. L. J. M. Taymansa. Telesné pozostatky O. Smika tak boli presunuté na vojnový cintorín spojeneckých vojakov v Adegem East v Belgicku. Na základe iniciatívy slovenských orgánov boli Smikove ostatky opätovne slávnostne vyzdvihnuté a so všetkými vojenskými poctami 12. 9. 1994 prevezené do vlasti a uložené na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
Smikova neobyčajne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojových letoch s celkovým trvaním 371,49 operačnej hodiny. Pri týchto bojových letoch zostrelil 10 nepriateľských lietadiel určite, 2 pravdepodobne a 3 stroje nepriateľa poškodil. Taktiež zničil 3 bezpilotné strely V-1. Okrem toho zničil 2 lietadlá na zemi, 6 lokomotív, 3 vlaky, 22 transportných lodí a bárok, 2 obrnené vozidlá, 4 nákladné automobily…
Po skončení druhej svetovej vojny bol niekoľkokrát povýšený in memoriam: por. let. v zál. (20. 6. 1946), npor. let. v zál. (1. 2. 1947), plk. let. (1. 6. 1991). Do hodnosti generálmajora in memoriam ho vymenoval prezident SR dňa 19. 7. 1994.
Vyznamenania: brit. Distinguished Flying Cross (1943), Československý vojnový kríž 1939 – 5x (1943 – 1944), Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1944), Československá vojenská pamätná medaila so štítkom „F-VB“ (1944), Rad Milana Rastislava Štefánika III. tr. (1992) a ďalšie.
